Tento raz tento príspevok o nebude cykloinfraštruktúre, alebo o strohom kritizovaní alebo navrhovaní cyklotrás.Predstavte si, idem na nákup do nemenovaného obchodného reťazca, pričom na parkovisku vidím opreté bicykle s kanadskou vlajkou. Trošku ma zarazilo, čo môžu robiť bicykle s kanadskou vlajkou tu u nás. Tak som sa dal do reči s chalanom, ktorý tieto bicykle strážil, pritom mi povedal, že sú rodina z Vancouvru na putovaní po Európe. Po nákupe som mal možnosť spoznať aj ostatných členov tímu rodiny Wormanovej. Tí zatiaľ prešli úžasnú trasu,keď z talianskych Benátok putovali cez Balkán do tureckého Istanbulu a odtiaľ smerom cez Maďarsko, sa dostali až k nám. Akurát prešli etapu z Bojníc do Žiliny. Nadšený a príjemne šokovaný z tejto rodiny som ich pozval na pizzu (viem nie je to tradičné slovenské jedlo:-), pričom sme sa aspoň krátko porozprávali o ich putovaní ako aj o našich cyklotrasách a ich plánoch. V praxi si mohli otestovať aj našu infraštruktúru “priateľskú k cyklistom” keď po schodoch tlačili bicykel:-(. Mimochodom zo Žiliny išli do Kysuckého Nového mesta a potom smerom na Poľsko do Osviečimu. Odtiaľ majú namierené do Nemecka,Dánska, škandinávie a cestu ukončia v Írsku. Keďže tu mali aj dvoch chalanov, ktorí sú školopovinní, zisťoval som ako je to s ich absenciou v škole. Povedali mi, že kanadskí systém umožňuje vzdelávanie doma, pričom na takejto ceste sa naučia oveľa viac možno ako v škole, či už o goegrafii, histórii a pod.
A perlička na záver.Keď som od časníka pýtal účet za večeru, povedal mi, že účet je už zaplatený. No zoberte si, pozvete niekoho na večeru a on vám ju zaplatí. Pri potmehudskych úsmevoch tejto rodinky som pochopil o čom sú kanadské žartíky:-)
Takže na záver, šťastnú cestu Wormanovci!
Ich cestu môžete sledovať na blogu: www.slej-adventures.blogspot.ca