-6- Len na dvoch kolesách je človek v meste naozaj slobodný (Marek Adamov)

Auto alebo bicykel? Aj takúto otázku si neraz kladieme, keď sa chceme niekam vybrať a máme obidvoje na dosah ruky. Aká býva naša častejšia odpoveď na ňu, to napovie aj všeličo o našom štýle života – o miere našej pohodlnosti, konzumnosti, flexibility či aktívneho prístupu k veciam okolo. Spomenutú otázku často rieši aj šiesty hosť občianskeho združenia Mulica v cykle Dvojkolesové rozhovory – duša kultúrneho centra Stanica Marek Adamov.

Auto alebo bicykel? Aj takúto otázku si neraz kladieme, keď sa chceme niekam vybrať a máme obidvoje na dosah ruky. Aká býva naša častejšia odpoveď na ňu, to napovie aj všeličo o našom štýle života – o miere našej pohodlnosti, konzumnosti, flexibility či aktívneho prístupu k veciam okolo. Spomenutú otázku často rieši aj šiesty hosť občianskeho združenia Mulica v cykle Dvojkolesové rozhovory – duša kultúrneho centra Stanica Marek Adamov.

Aký máte vzťah k bicyklovaniu sa? Ako používate bicykel?

Dobrý, vynikajúci, vlastnícky. Bicykel mám od detstva, vždy nejaký iný a teraz ten najlepší, aký som kedy mal – darovala mi ho žena pred dvomi rokmi, aj preto.

Chodievate do práce na bicykli? Ako často a prečo?

Do práce v poslednej dobe málo. Aj preto, že bývam blízko (10min peši) aj preto, že Stanica nemá služobné auto a tak moje je jediné, ktoré môžeme používať, často teda na ňom jazdím do práce, aby bolo k dispozícii. Ale rozmýšľam nad tým, že ho tam už nechám nastálo parkovať, lebo doma ho málokedy potrebujem a spustiť sa z Bulvára na Záriečie na bicykli je radosť a rýchlosť, akú na aute nezažijem. A potom, keď mám na Stanici aj bicykel, je už do mesta, na poštu, na úrady aj inde veľmi blízko. A najmä môžem potom večer či poobede odpedálovať za svojou rodinou, ktorá niekde brázdi mesto s kočíkom a odprevadiť ich pešo domov tlačiac kočík aj bicykel. Aj kočík máme pripojiteľný za bicykel, tak občas aj takéto dobrodružstvo zažijeme.

Ako sa cítite pri jazde spolu s autami na jednej ceste?

Neveľmi bezpečne, priznám sa, radšej jazdím po chodníkoch a bočných uliciach. Život cyklistu je krehký a vodiči áut už asi zabudli, na čom sa učili prvýkrát jazdiť po ceste.

Keby ste mali čarovný prútik, čo by ste v meste zmenili?

Keď poviem, že cyklotrasy, tak to znie fádne a nudne, pretože to asi povie každý… ale je to naozaj potrebné a jediná vec, ktorá dokáže viac ľudí pritiahnuť k ekologickej doprave a tiež veľmi zvýši bezpečnosť aj pohodlie chodcov či vodičov áut. Nie je na to treba veľa, len by sa museli všetci zainteresovaní (policajti, mesto, vlastníci pozemkov) naozaj pustiť do komunikácie a ochoty. Hľadať, prečo to nejde, je rozmýšľanie z minulosti. Musí to ísť. A peniaze nie sú vôbec problém, však cyklotrasa je aj kúsok cesty či chodníka nakreslený farbou. Na začiatok to stačí. Potom prídu aj peniaze a väčšia motivácia na samostatné asfaltované cesty len pre bicykle a výletné trasy okolo Žiliny. Tak do toho!

Čo odkážete tým, ktorí nad každodennou cestou do práce na bicykli uvažujú, no ešte nezačali?

Aby začali, skúsili to párkrát a postupne získali výhody, ktoré to prináša. Len na dvoch kolesách je človek v meste naozaj slobodný.

Ďakujeme za rozhovor.