Žilina je malé mesto, a preto tu ľudia požívajú bicykel spontánne – ráno, na obed aj večer stretneme všetky druhy bicyklov, od starodávnych kúskov až po tie, čo si zamknete len pod kamerou. Väčšina z nás dobre vie, kadiaľ je radno a kadiaľ neradno pustiť sa dole kopcom, či do závodu s časom. Sú cesty hlavné a cesty vedľajšie, po ktorých musíme zväčša chodiť my. Mulica, združenie občanov za zdravšiu mobilitu v Žiline a okolí, robí sondáž medzi viac alebo menej známymi Žilinčanmi, aké cesty a cestičky používajú a aké miesto má bicykel v ich živote. Tretím osloveným je žilinský železničiar Ľudovít Farkaš.
Žilina je malé mesto, a preto tu ľudia požívajú bicykel spontánne – ráno, na obed aj večer stretneme všetky druhy bicyklov, od starodávnych kúskov až po tie, čo si zamknete len pod kamerou. Väčšina z nás dobre vie, kadiaľ je radno a kadiaľ neradno pustiť sa dole kopcom, či do závodu s časom. Sú cesty hlavné a cesty vedľajšie, po ktorých musíme zväčša chodiť my. Mulica, združenie občanov za zdravšiu mobilitu v Žiline a okolí, robí sondáž medzi viac alebo menej známymi Žilinčanmi, aké cesty a cestičky používajú a aké miesto má bicykel v ich živote. Tretím osloveným je žilinský železničiar Ľudovít Farkaš.
Aký máte vzťah k bicyklovaniu sa? Ako používate bicykel?
Vzťah k bicyklovaniu? Dal by sa charakterizovať ako aktívny. Je to spojenie príjemného s užitočným. Bicykel používam na dva spôsoby. Od jari do jesene na pravidelnú dochádzku ku vlaku do práce a späť, no a na sporadické cyklovýlety s kolegami. Niekoľkokrát do roka, niekoľko desiatok kilometrov.
Chodievate do práce na bicykli? Ako často a prečo?
Chodievam, pretože od jari do jesene trávim čas na chalupe a odtiaľ dochádzam na bicykli ku vlaku a späť, čo je dvakrát osem kilometrov. A ako často? Pravidelne, pokiaľ to počasie dovolí, skoro každý pracovný deň. Dôvodov prečo, je viac. Rád mám pohyb na bicykli, robím čosi pre zdravie a kondíciu a denne ušetrím 1,76 €, čo by som dal za autobus.
Ako sa cítite pri jazde spolu s autami na jednej ceste?
Pokiaľ ich nie je veľa, je to v pohode. Ale čím ich je viac, tým je to horšie, v špičke ide o zdravie a možno aj o život. Vodiči sú nervóznejší a dávajú najavo, že im zavadziame.
Učili ste svoje deti bicyklovať sa? Ako to dopadlo?
Nuž takú príležitosť som nemal, ale myslím, že je škoda, ak niekto nevie bicyklovať.
Keby ste mali čarovný prútik, čo by ste v meste zmenili v prospech cyklistov?
Ha-ha-ha, napríklad cyklochodník popri Hričovskej priehrade a po hrádzi kanála až do Bytče. Alebo viac cyklochodníkov v samotnej Žiline, ale navzájom prepojených.
Čo odkážete tým, ktorí nad každodennou cestou do práce uvažujú?
Nuž tým, ktorí uvažujú… aby prešli od úvah k činom a nedali sa znechutiť a neboli leniví. Horšie je to s tými, čo ani vôbec neuvažujú…
Ďakujeme za rozhovor.
CYKLO…
Ráno ako chren zmáča oči,
no radosť aj tak rýchlo točí
dve úzke kolesá môjho biku.
Okolo uší veselo šuští
pieseň od vetra.
Jedno viem isto, prepchatú hlavu
dobre vyvetrá.
Večer sú nohy – vajce na tvrdo
a zadok ako rezeň pred smažením.
Ale ten vzácny mier usídlený v duši,
za nič na svete nikdy nevymením.
Ľudo Farkaš
